Nenaprogramoval som si, že budem fotografovať ženy. Akosi sa to tak vyvinulo. Samozrejme, fotografovať s nimi je pre mňa úžasne príjemné. Nemám však svoj typ s presnými mierami, farbou očí, vlasov. Takému vnímaniu krásy nerozumiem. Mňa zaujíma ŽENA. Nevylučujem ju z kolektívu ľudí.
„Po dvadsiatich dvoch rokoch neprítomnosti na Slovensku som si uvedomil, že slovenský národ podlieha tendenciám uniformnosti,“ povedal mi mím Milan Sládek v roku 1990 a pokračoval: „Každý, kto je dajako originálny (to neznamená, že má vždy vo všetkom pravdu, ale je svojský), je zo spoločnosti takmer akoby vypľutý. Takto však ľudí vyčleňovať nemá nikto právo. Ak neškodí iným, má každý právo byť taký, aký je. Táto myšlienka – uznávať, rešpektovať, tolerovať toho druhého sa stala mojím umeleckým krédom.“
Keď si namiesto fúzov budete holiť numerá…
„Keď som vyrábal raketový motor a palivo doň, a takmer som vyhodil do povetria chemické laboratórium, prešiel profesor popri vybitých oknách a povedal iba, aby som si zopakoval postup. Napísal som ho na nepostriekaný zvyšok tabule, on mi povedal, kde som urobil chybu a tým to bolo uzavreté,“ spomínal profesor Krcho.
Všetci sa učíme. A najnáročnejšie je učiť sa byť slobodným. Ozajstná sloboda totiž znamená vysoký stupeň uvedomenia. Aj schopnosť rešpektovať slobodu i víťazstvá druhých.
Možno je to celé len taký žart
To povedal spevák a skladateľ Miro Žbirka v poslednej vete nášho rozhovoru v jednej pražskej kaviarni začiatkom, novembra roku 1997. Prešlo takmer štvrťstoročie a 10. novembra 2021 z médií zaznelo, že Miro Žbirka zomrel.
Žijem na tejto zemi vyše šesťdesiat rokov, ale nikdy som nestretol toľko pokorných a pokorených ľudí ako v posledných dvoch decéniách. Aby neprišli zavše len o almužnu, boja sa čo len krivo pozrieť na tých, ktorí sa bohorovne pasujú na chlebodarcov vraj veľkoryso kŕmiacich ten ľudský hmyz, čo sa im pletie popod nohy. Ale čo by v skutočnosti vytvorili bez tohto ľudského hmyzu, bez jeho mozgu a fortieľa?! pýta sa spisovateľ Michal Záleta.
Pozeráš udeľovanie Krištáľových krídel na STV 1? cinkla mi 27. januára 2019 presne o 22. 51 esemeska od dcéry môjho nebohého životného partnera. Nuž, takéto programy nie sú práve mojou šálkou čaju, ale pretože mi to napísala Hanka, okamžite som prepla na Krídla. Najprv som nechápala, na čo ma chcela upozorniť. Potom sa však na obrazovke objavila fotografia a meno ženy, s ktorou som prežila kúsok profesijného, no najmä veľkú časť osobného života. Tým, že Krištáľové krídlo udelili práve jej, stúplo toto ocenenie u mňa na cene.