Keď si namiesto fúzov budete holiť numerá…

Koncom marca, na začiatku 13. týždňa roka 2022 som v pošte našla mail s predmetom: Krcho, a keď som mail otvorila, stála tam jediná veta: Ahojte, možno už viete, možno nie, zomrel profesor Krcho, ikonický učiteľ z bývalej Jergušovej katedry… S..

Jerguš je môj syn, ktorý roky pracoval ako profesorov asistent, študent-doktorand a bol druhým adresátom mailu. Či som v roku 1993 požiadala profesora Krcha o rozhovor ja, alebo ako novinárku sledujúcu školstvo požiadal on mňa, si už nepamätám, oboje je však možné. Profesor Jozef Krcho bol vtedy dekanom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v rozhovore pre Nedeľnú Pravdu hovoril o postavení vysokých škôl v spoločnosti a v nich vedy. A išlo mu v ňom o každú vetu, slovo, ba čiarku, len aby všetko, čo povedal, vyznelo presne tak, ako to myslel. Rozhovor som spracovala a poslala mu na autorizáciu s prosbou, aby ho prečítal a vyjadril sa obratom, aby sme publikovanie nemuseli o týždeň odsunúť.

Telefón celé popoludnie ani večer nezazvonil, už som sa zmierila s tým, že rozhovor zverejníme o týždeň neskôr, keď sa zvonenie ozvalo. Nie však z telefónu, ale sponad dverí. Keď som otvorila, nezmohla som sa bezmála ani na pozdrav. Vo dverách totiž stál profesor Krcho. Prišiel rozhovor autorizovať osobne, aby sa v telefóne nebodaj niečo neskreslilo. A päť rokov na to, keď môj syn končil štúdium matematiky, informatiky a počítačovej grafiky, a rozhodoval sa pre zamestnanie, zjavil sa profesor Krcho ako blesk z jasného neba u nás znova. Lákal (a nalákal) môjho syna, aby mu robil asistenta, doktoranda a aby sa stal učiteľom. Stalo sa, aj keď nie na tak dlho, ako by si zrejme boli obaja predstavovali. Čo sa od seba navzájom naučili či nenaučili, vedia iba oni, tak ako to vedia mnohí profesorovi žiaci a kolegovia. S absolútnou istotou sa však dá povedať, že profesor Jozef Krcho po sebe nechal na svete veľmi výraznú stopu ako učiteľ aj ako vedec.

Rozhovor s ním vyšiel v Nedeľnej pravde 9. apríla 1993 a spolu s ním vyšiel i tento text:

Nič si nerobte z toho, ak sa vám názov publikácie Morfometrická analýza a digitálne modely georeliéfu od profesora Jozefa Krcha zdajú ťažko stráviteľné. Ak máte čo len trochu matematicko-geografického nadania, prihláste sa na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Možno budete mať šťastie, stanete sa jeho žiakmi a zistíte, že aj zložitá veda môže byť nesmierne zaujímavá, zrozumiteľná, ľudská, ak ju jej úskaliami vedie zapálený človek, ktorý bol tiež študentom a vie, že aj omyly nás môžu posúvať dopredu. Profesor Krcho to, zdá sa, vie. Veď v živote tohto rodáka z Čičmian, vedca a pedagóga, ktorý pôvodne prednášal na Katedre fyzickej geografie Prírodovedeckej fakulty UK, sú napríklad aj takéto zážitky:

„Keď boli posledné politické previerky bývalých profesorov a docentov, zabudol som na ne. Dali mi druhý termín, no čo čert nechcel, aj tentoraz som zabudol. Na tretí zostali už len traja ľudia, lenže mne zase vyšumel z hlavy, takže ma odložili na štvrtý raz. Práve som však pracoval na radarových systémoch a previerky boli pre mňa také málo dôležité, že som na ne zase len zabudol, a na ten deň som zvolal dôležitú poradu. Tak ma pred komisiu priam uniesli cestou na ňu. V komisii chceli vedieť, prečo to trvalo tak dlho, tak som povedal pravdu, že som na previerky zabudol. Pretože keď riešim nejaký fundamentálny problém, môj mozog je zvyknutý pracovať racionálne a všetko nepodstatné vylúči. My sme nepodstatní? rozčúlili sa previerkari. Nevravím, že nie ste podstatní alebo dôležití ako takí, hovorím ja na to, ale z hľadiska definovaného problému nepodstatní a nedôležití ste. A »súdruh« na mňa začal kričať. Nie som však z tých, čo sa naľakajú, a tak mu hovorím – Neviem, kto ste a čo robíte, ale viem, že ja mám dôležitú úlohu na radarových systémoch, ktoré súvisia so vzdušnou obranou štátu. A tam ide o krk. To buď funguje, alebo nefunguje. A on na to, že to je niečo iné, a poslali ma pokračovať v práci.“

S alter egom

Na oslave svojej 80-tky so svojím alter egom.

Mať dobrého učiteľa

Aj naša celkom nedávna história teda ukazuje, že človek, ktorý je vynikajúci odborník a nepodkupná osobnosť, to síce nemusí mať vždy jednoduché, no pred jeho vnútornou rovnosťou sa neraz sklonia aj nepriatelia (ak majú čo i len trochu rozumu...). To nie je málo. Ktosi toho vnútorne rovného človeka však takým musí vychovať. Tak, ako vychovali profesora Krcha a ako sa on usiluje vychovávať ďalej.

Svojim žiakom hovoril – „keď sa vám v noci budú snívať numerá, keď si namiesto fúzov budete holiť numerá, a keď sa porežete a namiesto krvi vám potečú numerá, potom budete odborníkmi.“

Neviem, čo sa pánovi profesorovi sníva teraz, no som presvedčená, že svojich študentov je schopný zapáliť pre matematickú geografiu tak, že ak k tomu pridajú i svoje úsilie, môžu sa stať večnými ohníčkami. I jeho tak dokázali zapáliť, a pomohli nájsť sa profesori Karlovej univerzity v Prahe, ale aj Gymnázia v Zlatých Moravciach.

„Keď som vyrábal raketový motor a palivo doň, a takmer som vyhodil do povetria chemické laboratórium, prešiel profesor popri vybitých oknách a povedal iba, aby som si zopakoval postup. Napísal som ho na nepostriekaný zvyšok tabule, on mi povedal, kde som urobil chybu a tým to bolo uzavreté. Som jemu i ostatným svojim učiteľom vďačný a som doslova povinný tvoriť, aby som splatil dlh im aj šťastene, ktorá ma vložila do dobrých rúk dobrých ľudí.“

 

Profesor RNDr. Jozef Krcho, DrSc., v rokoch 1991 – 1997 dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, zomrel vo veku 88 rokov 28. marca 2022, na Deň učiteľov.