Hrozím sa toho, čo všetko sa tvári ako kultúra a čo ju ničí. V okruhu elektronických médií sú to hlavne komerčné televízie a mnohé ich slabomyseľné, nevkusné a hlúpe programy, súťaže, relácie i reklamy. Toľko zavádzajúceho nevkusu nevstúpilo do našej spoločnosti ani za čias totality. Tá sa zmohla nanajvýš na ideologický a politický gýč a demagógiu. Ale i to pokračuje aj teraz. Veľmi rýchlo sme dostihli tie zúfalstvá zo západu.
„Mne sa v štrnástich najviac páčilo, že nebudem vôbec chodiť do školy,“ hovorí významná fotografka známa okrem výnimočnej výtvarnej fototvorby aj fotografovaním hercov, Zuzana Mináčová. „Zdalo sa mi strašne romantické byť učnicou. A najviac som sa tešila, že budem zametať. Ateliéry a vôbec. Rozhodla som sa teda byť komunálnou fotografkou.“
Nenaprogramoval som si, že budem fotografovať ženy. Akosi sa to tak vyvinulo. Samozrejme, fotografovať s nimi je pre mňa úžasne príjemné. Nemám však svoj typ s presnými mierami, farbou očí, vlasov. Takému vnímaniu krásy nerozumiem. Mňa zaujíma ŽENA. Nevylučujem ju z kolektívu ľudí.
„Po dvadsiatich dvoch rokoch neprítomnosti na Slovensku som si uvedomil, že slovenský národ podlieha tendenciám uniformnosti,“ povedal mi mím Milan Sládek v roku 1990 a pokračoval: „Každý, kto je dajako originálny (to neznamená, že má vždy vo všetkom pravdu, ale je svojský), je zo spoločnosti takmer akoby vypľutý. Takto však ľudí vyčleňovať nemá nikto právo. Ak neškodí iným, má každý právo byť taký, aký je. Táto myšlienka – uznávať, rešpektovať, tolerovať toho druhého sa stala mojím umeleckým krédom.“
Keď si namiesto fúzov budete holiť numerá…
„Keď som vyrábal raketový motor a palivo doň, a takmer som vyhodil do povetria chemické laboratórium, prešiel profesor popri vybitých oknách a povedal iba, aby som si zopakoval postup. Napísal som ho na nepostriekaný zvyšok tabule, on mi povedal, kde som urobil chybu a tým to bolo uzavreté,“ spomínal profesor Krcho.
Všetci sa učíme. A najnáročnejšie je učiť sa byť slobodným. Ozajstná sloboda totiž znamená vysoký stupeň uvedomenia. Aj schopnosť rešpektovať slobodu i víťazstvá druhých.
Možno je to celé len taký žart
To povedal spevák a skladateľ Miro Žbirka v poslednej vete nášho rozhovoru v jednej pražskej kaviarni začiatkom, novembra roku 1997. Prešlo takmer štvrťstoročie a 10. novembra 2021 z médií zaznelo, že Miro Žbirka zomrel.