logo_sm
Ti, kteří mohou, se mají postarat o ty, kteří nemohou.
A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.

Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)

O Hane Ferkovej
Hana Ferková: Honzíkove husličky

O Hane Ferkovej

Vytrvalí hľadači aspoň nejakej zmienky o nie nevýznamnej prekladateľke a redaktorke vydavateľstva Mladé letá Hane Ferkovej, môžu byť úspešní na www.kysuce.net. Tam sa k nej tak hrdo, ako sa ona hrdo hlásila k nim hlásia jej rodáci zo Svrčinovca, keď píšu:

K mnohým, ktorí nestačili uživiť seba a svoje rodiny na biednych, hromadnicami obkolesených políčkach Kysúc, patril aj Andrej Strýček zo Svrčinovca – Spoza vrchov. Dnes tomuto prastarému vrchárskemu osídleniu hovoríme Závršie.

Andrej Strýček (1896 – 1984) bol jedným z ôsmich detí, a keď si ako dospievajúci mládenec uvedomil ukrutnú biedu rodného kraja, požiadal po pozemkovej reforme v roku 1918 o prídel pôdy. Dostal ju v Košútoch pri Galante, kde sa natrvalo usadil. Mal troch synov a jednu dcéru – Hanu, ktorá sa narodila 13.decembra 1927. Po štúdiách v Trnave a Bratislave uzavrela roku 1952 manželstvo so známym novinárom, spisovateľom, autorom literatúry faktu, Vladimírom Ferkom, rodákom z drotársky známeho Veľkého Rovného a bola mu nápomocná pri práci na viacerých tituloch jeho dvadsiatich ôsmich kníh.

Hana a Vladimír Ferkovci vychovali dvoch synov – spisovateľa a vysokoškolského učiteľa Andreja Ferka a publicistu Jerguša Ferka. V roku 2001 ich však postihla vari najväčšia tragédia, aká rodičov môže postihnúť: v štyridsiatom piatom roku svojho života zomrel po ťažkej chorobe ich syn Jerguš Ferko.

Charles Perrault: Rozprávky pani husi, preložila Hana Ferková

Za Hanou Ferkovou

Vo štvrtom čísle revue pre deti a mládež Bibiana z roku 2005 si Hanu Ferkovú, ktorá v tom roku opustila tento svet, uctila Anna Blahová. Okrem iného v nekrológu píše:

O prekladateľoch a redaktoroch sa nekonajú semináre, k ich dielu sa ako k osobnostnému výkonu zvyčajne nevraciame. Hoci – aj prekladateľ sa vloží do textu svojho prekladu rovnako oddane ako autor pôvodnej tvorby. A platí to predovšetkým o dobrých prekladateľoch, medzi akých patrila aj Hana Ferková. Odcitujem z prekladateľského životopisu, ako si ho napísala sama, uvádza Anna Blahová.

Hana Ferková sa narodila 13. decembra 1927 ako najstaršie zo štyroch detí v dolniackej obci Košúty. Maturovala v Štátnom dievčenskom gymnáziu v Trnave a zapísala sa na štúdium slovenčiny a francúzštiny na vtedajšej Slovenskej univerzite v Bratislave. Dizertačnú prácu napísala o diele Jozefa Cígera Hronského, promovali ju 10. mája 1952. Po skončení štúdia nastúpila ako redaktorka do vydavateľstva Mladé letá, kde pôsobila viac ako tridsať rokov – až do odchodu do dôchodku. Redigovala pôvodnú tvorbu pre deti a mládež a edíciu starovekej a stredovekej literatúry Pradávne príbehy. Popri zamestnaní sa začala venovať prekladaniu, prekladala som z nemčiny a francúzštiny.

Potiaľto skromný autorský podklad k jej biografii. Čo všetko sa však za strohými životopisnými údajmi skrýva! Koľko oddanosti, usilovnosti, skromného, odovzdaného diela v prospech čohosi vyššieho, a to v oblasti spisovateľskej, editorskej, prekladateľskej, redaktorskej... dodáva Anna Blahová.

S menom Hany Ferkovej sa v 60. rokoch 20. storočia spája nástup novej vlny v tvorbe pre deti a mládež, keď redaktor musel byť veľmi pružný a vnímavý, aby to nové vedel oceniť. O tom, o spolupráci s ňou, by vedeli najlepšie rozprávať sami autori. No možno by vedeli rozprávať i vtedajšie deti, z ktorých sú dnes už starí rodičia, ale i pedagógovia z čias, keď mohla edičné napĺňať svoje predstavy o šírení literatúry medzi najmenšími, lásky k materinskej reči: jej zborníčky a antológie pre deti rozličných vekových kategórií sú cenné, fundované a nenahraditeľné. Za všetky aspoň nenápadný zborníček umeleckých textov pre detské jasle – Maličká som...

Malým čitateľom venovala aj prerozprávané Rozprávky z Tisíc a jednej noci, Martinko Kinkaš a Zlaté jabĺčka. Na výstavu slovenskej detskej knihy v Medzinárodnej knižnici detskej knihy v Mníchove pripravila obsiahly katalóg Radosť deťom, ktorý vyšiel aj v nemčine a francúzštine, vymenúva Anna Blahová. Hoci vyštudovala slovenčinu a francúzštinu, dodáva autorka, viac sa prekladala z nemčiny, z češtiny a ruštiny. Jej prvé preklady však boli venované francúzskej klasike. Bol to výber zo Charlesa Perraulta: Chocholík Riquet, no najmä Rozprávky pani Husi. Po Perraultovi nasledovali významné preklady z nemčiny, a to z Richarda Bambergera – Sklená studňa a Snehulienka a iné rozprávky. Práve za Snehulienku, ktorá je zapísaná aj na Čestnú listinu IBBY (predtým Čestná listina H. Ch. Andersena) dostala naše najvýznamnejšie prekladateľské ocenenie Cenu Jána Hollého. Z nemčiny preložila aj Medňanského Dávne povesti o slovenských hradoch, Jettingov Prešporský Robinson či Fiihmannove Lišiakove šibalstvá, Zázračný strom, Nemecké rozprávky od Scherfa. Preložila vyše dvadsať diel a ona sama považovala za najcennejšie zo svojej prekladateľskej tvorby preklad diela Hermanna Hesseho – Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy.

Hana Ferková bola celý život vernou spolupracovníčkou svojho manžela a jej známa úcta k slovu, aj k slovu iných autorov, urobila z nej vernú spolupracovníčku a tlmočníčku viacerých autorov slovenských i cudzích.

 

Zdroje: www.kysuce.net, www.bibiana.sk (Obidva texty sú krátené.)

Herman Hesse: Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy, preložila Hana Ferková
Richard Bamberger: Snehulienka a iné rozprávky, preložila Hana Ferková

Odkazy

Kontakt: martam @ martam . sk | Webmaster: Fidel